Život po smrti

Tajomstvo smrti

Život po smrti:

Bahájska viera učí, že život ľudskej duše sa nekončí smrťou. Keďže duša je nesmrteľná a večná, pokračuje vo svojom vývoji aj po tom, čo sa oddelí od ľudského tela. Duša teda naďalej existuje v ďalších svetoch Božích a je si vedomá svojich skutkov na zemi. Tie duše, ktoré si boli blízke na tomto svete, si budú blízke aj v ďalších Božích svetoch. Za duše mŕtvych ľudí sa môžeme modliť, a tým napomôcť ich rozvoju. Baháji neveria v nebo či v peklo ako v nejaké konkrétne miesta, kam duše po smrti odchádzajú. Tieto pojmy vyjadrujú len duchovné postavenie týchto duší po smrti. Nebo vyjadruje to, že duša je blízko k Bohu, peklo označuje skutočnosť, že duša je Bohu vzdialená. Inými slovami tieto termíny vyjadrujú duchovný pokrok duše na ceste k Bohu. Bahá´u´lláh vysvetľuje, že ďalšie svety Božie sú také odlišné od tohto sveta, ako je odlišný tento svet od sveta, v ktorom žije dieťa pred narodením.

Čo sa s človekom stane po smrti? Končí sa všetko smrťou? Potom si už človek nebude vedomý vôbec ničoho? Je smrť ako spánok, čierna temnota? Ak život v nejakej forme pokračuje, ako to vyzerá? Dá sa to vôbec zistiť?

Duša:

Baháji veria v nesmrteľnosť duše. Ľudskej duše sa netýkajú problémy tela či mysle. Telo je ako lampa a duša je ako svetlo. Aj keď sa kryt lampy rozbije, svetlu to nijako neublíži.

Telo:

Telo tiež možno prirovnať ku klietke a dušu ku vtákovi. Keď sa klietka otvorí a vták vyletí, klietku nechá na zemi  - a vták má ďaleko väčšie schopnosti než v klietke. Duša je znamením Boha: „Ak bude Bohu verná, bude odrážať Jeho svetlo a nakoniec sa k Nemu navráti. Ak však vernosť k Stvoriteľovi nedodrží, stane sa obeťou ega a túžob a na konci sa prepadne do ich hlbín.“

Čo sa deje keď zomierame?:

„Všetci ľudia po telesnej smrti docenia hodnotu svojich skutkov a uvedomia si všetko, čo ich ruky vykonali.“ Podľa toho, aký bol ich život buď „v okamihu odchodu z tohto života zakúsia takú radosť a potešenie, aké sa nedá popísať,“ alebo „tých, ktorí žili v mýlke, zachváti strach a triaška a naplní ich zdesenie, ktorému sa nič nevyrovná.“ Ľudia, ktorí v Boha neverili si „uvedomia všetko dobré, čo im uniklo, budú oplakávať svoj údel a pokoria sa pred Bohom. A budú tak činiť i po oddelení duše od tela.“ Tento rozdiel medzi „radosťou“ a „zdesením“ je to, čo sa kedysi alegoricky popisovalo, ako nebo a peklo.

„...keby sme mali možnosť vidieť druhý svet a keby sme mali myseľ na to, aby sme si predstavili jeho slávu, netúžili by sme tu na zemi zostať ani na chvíľku. ... život na tejto zemi je len prvou etapou ... rozvoja. ... Smrť nazývame smrťou len pre našu vlastnú krátkozrakosť. Ďaleko vhodnejšie by bolo pomenovanie ,bohatší život‛.“

Zdroj: bahai.sk