Titanic

TITANIC

 

Konštrukcia lode

Titanic bol postavený v Belfaste v lodeniaciach Harland & Wolff na objednávku spoločnosti White Star Line.
Titanic bol 269,1 metrov dlhý a 28,25 metrov široký a jeho výtlak činil 52 310 ton pri maximálnom ponore (10,54 m). Predstavoval najväčšie námorné plavidlo, aké bolo do tej doby vyrobené.
29 parných kotlov v 6 samostatných kotolniach poháňali 2 piestové parné stroje a turbínu s registrovaným výkonom 50 000 koní. Loď mala tri lodné skrutky (stredná vážila 22 ton, krajná 38 ton), maximálna rýchlosť lode sa odhadovala na 24–25 uzlov (Titanic sa ňou nikdy neplavil). Dym z kotlov bol odvádzaný do troch pravých komínov. Okrem nich existoval ešte falošný komín na korme slúžiaci ako hlavný vývod (ventilácia) a komín kuchyne.

1. plavba

10. apríla vyplával Titanic na svoju prvú plavbu na trase Southampton – New York.  Na palube mal 2227 osôb, z toho 337 cestujúcich v prvej triede. Okrem iných sa na palube nachádzali generálny riaditeľ spoločnosti White Star Line a šéfkonštruktér lode. Lodi velil šesťdesiatdvaročný kapitán Edward J. Smith, komodor flotily White Star Line, ktorý predtým slúžil na Olympicu (sesterská loď Titanicu).V priebehu plavby dostal Titanic niekoľko varovaní ohľadom ľadových krýh, ktoré sa objavovali nezvyčajne ďaleko na juhu. Obsluha rádiostanice však bola natoľko preťažená, že odovzdala kapitánovi a dôstojníkom iba časť z týchto správ, napriek tomu je zrejmé, že kapitán aj dôstojníci si boli dostatočne vedomí rizika stretnutia s kryhami. Napriek tomu sa však Titanic plavil ďalej rýchlosťou 21,5 uzlov, čo ukazuje na značné sebavedomie kapitána (alebo veľký tlak, ktorému bol vystavený od generálneho riaditeľa spoločnosti).

 

Stroskotanie

14. apríla 1912 o 23:39 spozoroval námorník Frederick Fleet, ktorý hliadkoval vo vraňom hniezde, kryhu bezprostredne pred loďou a informoval o nej kapitánsky mostík. Prvý dôstojník Murdoch sa dopustil chyby, keď vydal osudný rozkaz: „Celkom vľavo! Plnou silou späť!!“

Pokusy s Olympicom ukázali, že zrážku nebolo možné odvrátiť. Titanic mohol prežiť iba vtedy, pokiaľ by narazil do ľadovca priamo, prípadne keby sa o ľad otrel trocha menej dôrazne.Parník narazil na kryhu pravým bokom lode a tá rozorvala jeho trup tesne nad dvojitým dnom v dĺžke 100 metrov, čo znamenalo, že bolo prerazených prvých 6 vodotesných komôr. Keďže prepážky neboli vodotesne napojené na paluby a samotné paluby taktiež neboli vodotesné, bolo jasné, čo sa stane: zatopená prova sa bude ponárať do vody, až sa predné komory zaplnia a ponoria natoľko, že sa voda preleje cez hranu vodotesnej prepážky číslo 6 do siedmej komory. A potom do ôsmej, deviatej…Okrem volania o pomoc tu bol ešte jeden aspekt – neznáma loď nachádzajúca sa asi 10 míľ od Titanicu, pravdepodobne stála cez noc v ľadovom poli. Nezareagovala však na signály Morseovej lampy ani na signálne rakety, ktoré však nemali tu správnu farbu. Táto loď predstavuje dodnes záhadu. V priebehu neskoršieho vyšetrovania došla britská komisia k záveru, že išlo o Californian a obvinila kapitána Lorda a jeho dôstojníkov z hrubého pochybenia. Kapitán Lord to odmietal a po celý zvyšok života sa pokúšal očistiť svoje meno od odsúdenia, ktoré mu zničilo kariéru.

 

Obete

Medzi 1 522 obeťami katastrofy boli kapitán lode, vrchný dôstojník a prvý dôstojník. Ďalej šéfkonštruktér lode so svojimi 8 spolupracovníkmi z lodenice, vrchný strojmajster so všetkými strojníkmi a ďalší členovia posádky.

 

Vrak lode

Prvý vážny pokus o nájdenie vraku Titanicu podnikol texaský naftár a multimilionár Jack Grimm v júli 1980, neuspel však ani vtedy, ani v žiadnom z dvoch ďalších pokusov. Nasledoval ho Robert D. Ballard, ktorého expedícia objavila prvé trosky 1. septembra 1985. Najväčší objav predstavoval lodný kotol. O deň neskôr bola nájdená predná časť trupu (dokázalo sa tak, že mali pravdu tie svedectvá, ktoré boli vyšetrovacou komisiou odmietnuté a ktoré tvrdili, že trup lode sa krátko pred potopením rozlomil na dve časti). Neskôr bola nájdená aj korma ležiaca 650 metrov od provy.Neskôr bol vrak navštívený ešte niekoľkokrát, v roku 1987 z neho francúzska výprava vytiahla niekoľko sto predmetov, čo sa stretlo s hlbokým nesúhlasom najmä americkej a britskej verejnosti, stále žijúcich účastníkov katastrofy a príbuzných obetí.

 

Posledný pamätníci

7. mája 2006 oznámila tlačová agentúra Associated Press, že zomrel posledný americký občan, ktorý prežil stroskotanie lode. Bola ňou Lillian Gertrud Asplundová , ktorá mala v čase stroskotania päť rokov. Zomrela 6. mája 2006 v spánku vo svojom dome v meste Worcester, vo veku 99 rokov.

 

 

 

 

Zdroj: wikipedia.sk

Ďalšie obrázky nájdete v sekcii FOTOGALÉRIA.