Japonský čajový obrad

Japonský čajový obrad

Čajoví odborníci-profesionáli musia byť oboznámení s výrobou a druhmi čajov, s kimonom, kaligrafiou, aranžovaním kvetov, keramikou, kadidlom, ovládať široké spektrum ostatných disciplín tradičného umenia, vrátane postupov rôznych čajových škôl. Štúdium čajového obradu trvá mnoho rokov a často celý život. Každý, kto sa účastní  ako hosť na oficiálnom čajovom obrade, musí mať isté znalosti o sadó, vrátane ovládania predpísaných pohybov a frází, správneho uchopenia čajovej misky a sladkostí, vrátane ovládania všeobecných pravidiel správania v čajovni.

Príslušenstvo pre japonský čajový obrad:

Chashaku (čajová naberačka), senzu (vejár), chasen (bambusová metlička) a fukusa (purpurové hodvábne plátno).

Pitie čaju bolo do Japonska prenesené budhistickými mníchmi z Číny v 9.storočí p.n.l. Čaj sa čoskoro rozšíril, stal sa obľúbeným po celom Japonsku a začal sa pestovať v určitých lokalitách.

Pitie čaju , najprv pre liečebné účely a potom výhradne pre upokojujúce príčiny, bol rozšírený do Japonska z Číny. Začiatkom 9.storočia, čínsky básnik Lu Yu napísal Ch´a Ching - pojednanie o čaji zamerané na jeho kultiváciu a prípravu. Život Lu Yu bol silne ovplyvnený budhizmom, predovšetkým školou, ktorá bola v Japonsku známa ako Zen. Jej idei silne ovplyvnili rozvoj japonského čajového obradu.

V 12. storočí bola predstavená nová forma čaju – matcha. Tento práškový zelený čaj, ktorý pochádza  z tých istých čajových plantáží ako čierny čaj, len nie je fermentovaný (oxidovaný). Prvý krát bol použitý pri náboženských obradoch v budhistických kláštoroch. Od 13.storočia, samurajovia začali pripravovať a piť matchu a tým boli položené základy čajového obradu.

Čajový obrad sa rozvíjal ako meniaca sa skúsenosť, rozvíjajúc vlastnú estetiku najmä wabi. Wabi ( tým sa myslí pokojné alebo rozvážne zdokonaľovanie, alebo tlmené vnímanie) je charakterizované pokorou, sebaovládaním, prostotou, prirodzenosťou, hlbokým poznaním a zdôrazňovaním skromnosti. Predmety bez príkras a zrelá krása, ktorú prepožičiava materiálom čas a starostlivosť o ne.

Od 16.storočia sa pitie čaju rozšírilo do všetkých vrstiev japonskej spoločnosti. Sen no Rikyu, pravdepodobne najznámejší a stále vážený zaviedol koncept ichi-go  ichi-e, ( v preklade jeden čas, jedno stretnutie) presvedčenie, že každé stretnutie je vzácnosťou, nakoľko tento okamih sa už nikdy nebude opakovať. Toto učenie viedlo k rozvoju nových foriem v architektúre a designe záhrad a parkov. Princípy, ktoré nám zanechalo,  harmónia, vážnosť , čistota a pokoj  sú v čajovom obrade aj dnes hlavnými komponentmi.

Zdroj: gurman.caj-kava-cokolada.sk