7 divov sveta

21.05.2011 08:31

Sedem divov sveta

Sedem divov sveta (alebo Sedem divov starovekého sveta) je súhrn starovekých diel z oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu, ktoré vo svojej dobe vzbudzovali obdiv svojou technickou a umeleckou dokonalosťou, pričom po jednom dive vytvorili Egypťania a Babylonci a ostatné sa spájajú s Helénskou alebo Helenistickou kultúrou.

 

1. Egyptské pyramídy / Pyramídy pri Gíze / Cheopsova pyramída

 

Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsova pyramída alebo pyramídy pri Gíze, jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes, sú paradoxne aj divom najstarším. Starovekí Egypťania ich postavili už pred 5000 rokmi. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkami faraónov starovekého Egypta. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Cheopsova pyramída) - vysoká je 137 metrov.V Egypte v Gíze sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov.

 

 2. Semiramidine visuté záhrady

Semiramidine záhrady boli dlho pre novovekú Európu stavbou zo všetkých siedmich divov najzáhadnejšou. Spisy starých Babylončanov na túto tému mlčia a antickí autori sa v opisoch záhrad často rozchádzajú. Považovali sa za výmysel, za básnický prelud. Nečudo – životopis samotnej Semiramis mal niekoľko verzií a väčšina z nich mala mytologický charakter. A nakoľko pán Koldewey, človek, ktorý Semiramidine záhrady napokon našiel, spod zeme vykopal aj celé mesto Babylon, budem sa venovať i “Filónovmu” divu v tomto meste – babylonským hradbám.Aj keď sa visuté záhrady volajú Semiramidinými, do dnešných čias sa nepotrvdilo, či ich dala postaviť kráľovná Semiramis. Táto úloha ostáva orieškom pre archeológov a historikov. Ich vzhľad nie je dochovaný, preto existujú len náčrty.

 

 

3. Artemidin chrám v Efeze

Slávny chrám bohyne Artemis, ktorý sa zaradil medzi sedem divov antického sveta, nebol prvým svätostánkom v Efeze, avšak všetky ostatné predčil svojou veľkoleposťou.
Staroveké mesto Efez  sa rozprestieralo na západnom pobreží Malej Ázie (dnes súčasť Turecka) a patrilo medzi najbohatšie v širokom okolí. V čase dokončenia veľkého chrámu malo toto dôležité kultové stredisko 200 000 obyvateľov. Prvé chrámy vybudovali v meste okolo roku 850 pred n.l. a zasvätili ich bohyni plodnosti a predchodkyni známej Artemidy, Kybele. Posvätný okrsok niekoľko ráz prebudovali. Najkrajší chrám v Efeze postavili aj za prispenia nesmierne bohatého panovníka z kráľovstva Lýdia v juhovýchodnej Ázii, ktorý sa volal Krézus. V tú istú noc, Keď sa narodil Alexander Veľký roku 356 pred n.l., však blázon menom Herostratos chrám podpálil. Stavbu, ktorú neskôr zaradili antickí autori medzi známe divy sveta, obnovili až koncom 4.storočia pred n.l. Historici píšu, že pohľad na svätostánok božskej Artemidy oslnil každého antického návštevníka, bez ohľadu na to, aké iné slávne budovy už videl predtým. Musel byť teda skutočne monumentálny. Chrám v neskoršom období vyplienili barbari a jeho definitívny zánik zapríčinil nástup kresťanstva ako štátneho náboženstva Rímskej ríše.

 

 

4. Diova socha v Olympii

Štvrtý div je dielom jediného človeka. O majstrovskom sochárovi Feidiovi sa hovorievalo, že dokáže pretvárať ľudí na bohov a bohov na ľudí. Na “vernisáži” Diovej sochy dostal od užasnutých prítomných otázku, či sa vybral na Olymp, aby si Dia prezrel, alebo Zeus sám z Olympu zostúpil a ukázal sa mu. Feidiovo umenie jeho súčasníci, Myrón a Polykleites, neprekonali; všetky svedectvá tej doby sa zhodujú, že bol jednoznačne najlepším umelcom z tejto trojice. Ani jeho nasledovníkom, Skopovi, Praxitelovi, či Leocharovi, sa nepodarilo prevýšiť Feidiovu slávu. Majster Feidias znesie porovnanie azda len so samotným Michelangelom a úloha vytvoriť sochu najvyššieho boha Grékov je porovnateľná snáď iba s poverením vyzdobiť Sixtínsku kaplnku.

 

5. Mauzóleum v Halikarnasse


súčasné územie: Turecko a vzniklo 350 - 340 p.n.l.,  Maussóllos – miestodržiteľ perského kráľa v Halikarnase, vládol v rokoch 377 – 352 pred n.l. ako nezávislý panovník. Jeho žena Artemisia II. (a zrejme zároveň i sestra) nastúpila na trón po jeho smrti. Svojho muža veľmi milovala a po jeho smrti mu dala vybudovať hrobku – Mauzóleum. Jeho presná podobanie je známa. Vieme však, že budilo údiv predovšetkým svojou architektonickou koncepciou. Bolo to akési spojenie pyramídy a gréckeho chrámu. Obdivhodná bola jeho veľkosť, ale aj dokonalá umelecká výzdoba. Základom stavby bol obrovský podstavec, ktorý bol obložený mramorom, vnútro bolo postavené z pálených tehliel. Udávajú sa dve veľkosti tohto kvádra 66 x 77 x 30 m a 18,9 x 42,3 x 11,1 m, pravda je zrejme niekde uprostred. Na ňom stál chrám, ktorý bol obklopený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli strechu pyramídy. Medzi stĺpmi bola bohatá sochárska výzdoba. Vrchol pyramídy bol ukončený plošinou, na ktorom sa týčilo súsošie Maussóla a Artemisii na voze so štvorzáprahom. Veľkosť chrámu po vrchol súsošia je jednoznačne udávaná ako 46 m.Artemisia sa dokončenia výzdoby Mauzólea ani nedožila.
zánik: V 13. st. bol poškodený zemetrasením. Zánik - 15. storočie, kedy padol za obeť rodským rytierom, ktorý ho použili ako materiál pre hradby pevnosti sv. Petra.

 

6. Rodský kolos

 

Roku 408 pred n. l. sa rodské mestá Iálýsos, Kameiros a Lindos spojili a na severnom cípe ostrova založili hlavné mesto a dali mu meno ostrova – Rodos. Plán výstavby vypracoval Hippodamos z Milétu, známy racionálnym a matematickým koncipovaním architektúry miest. Počas grécko-perzských a peloponézskych vojen sa ostrov Rodos venoval radšej obchodu, než boju. Napriek tomu, že disponoval jedným z najlepších vojenských loďstiev, snažil sa zachovať si ekonomicky výhodnejšiu neutralitu. Vďaka šikovnej politike a námornej pomoci pri obliehaní Halikarnasu mu ju zaručil aj Alexander Veľký. Dve storočia starostlivo udržiavanej neutrality a nezávislosti Rodu priniesli obdobie vrcholného hospodárskeho, politického a kultúrneho rozkvetu.

 

 

7. Alexandrijský maják

Alexandrijský maják stál na ostrove Faros a bol postavený okolo r. 280 pred n.l. Slúžil na orientáciu lodí a zaručoval bezpečnú plavbu do prístavu mesta Alexandria. Alexandrijský prístav bol v tom čase najväčší a vari aj najrušnejší na celom svete. Nemal však najlepšiu polohu, pretože rieka Níl unášala so sebou množstvo ílu, pričom medzi bralami a na plytčinách sa od lodivodov vyžadovala maximálna ostražitosť a zručnosť. Tento problém vyriešil maják, ktorý postavil architekt Sóstratos Knidský za päť rokov.

Majákom bola vlastne trojpodlažná veža vysoká minimálne 120 m. Jej základ tvoril štvorec so stranou o dĺžke tridsať metrov. Prvé šesťdesiatmetrové podlažie bolo postavené z kamenných kvádrov a podopieralo štyridsaťmetrovú osemhrannú vežu, obloženú bielym mramorom. Na treťom podlaží, v okrúhlej stĺpmi olemovanej vežičke, ustavične horela obrovská vatra, ktorej svetlo odrážal na všetky strany zložitý systém zrkadiel. Drevo na vatru dopravovali po špirálovitom schodisku, takom širokom a miernom, že vozy po ňom ťahali do výšky sto metrov osly. Na veži stála pravdepodobne socha egyptskej bohyne Izidy. Na veži boli aj veterné ružice, astronomické prístroje a hodiny.

 

 

Ďalšie obrázky nájdete v sekcii FOTOGALÉRIA.

Späť